Niet nad spokojnosť duše, keď nepremýšľate nad vecami, ktoré treba riešiť, nad kolegyňou ktorá vám vnucuje svoj hnev a neistotu a inými vecami, ktoré nám dennodenne uberajú občas až priveľa energie.
Nemajte strach zbaviť sa všetkého a všetkých, ktorý vás ťažia. Bránia vám vidiet to, čo by potešilo a pohladilo vašu dušu. Nedovolia vám otvoriť oči a srdce pre krásu, ktorá vás obklopuje.
Koľkokrát ste kráčali domov z práce zahľadení kamsi do diaľky alebo do zeme, a premýšľali ste o veciach, ktoré sa napokon vyriešili samé alebo ich riešenie uplynulo časom. Koľkokrát ste riešenie zahľadený do zeme aj našli, no napokon nebolo vhodné. Zrátali ste si niekedy tie dlhé minúty a možno aj hodiny, ktoré ste stratili zamýšľaním sa nad niečim, čo za to ani nestálo?
Ja áno. Bolo ich veľa. Veľa minút, hodín, dní.... Riešila som vonkajšie, okolité záležitosti a odbíjala som svoje srdce a túžbu po prirodzenom správaní. Nechcela som byť sama sebou, chcela som byť lepšia, chcela som byť obrazom niekoho, kto mi diktoval čo mám robiť, aby som vyvolala spokojnosť v ľuďoch, ktorí mi diktovali ako mám žiť. A zrazu, keď som naplnila ich očakávania, zrútila som sa žiaľom, že nemám to, čo vlastne potrebujem. Že napriek všetkému čo som pre iných urobila, necítim šťastie a spokojnosť.
Mala som to šťastie, že moje srdce úplne neosleplo a vzchopilo sa po jedinom pohľade na hor. Pri pohľade na prebúdzajúcu sa prírodu v jari, pri pohľade na páľavu slnka a pri pohľade na vôňu kvetín. Zrazu sa zastavil čas a vrátil moju ošúchanú gramofónovú platňu v mojej hlave úplne na začiatok.
Moja platňa začala hrať pieseň 6 ročného dieťaťa, ktoré plné zvedavosti skúma všetko a každého vo svojej blízkosti. Prestala som situáciam dávať prívlastky, prestali mi chýbať ľudia, s menami priateľ, kolegyňa a známa a vo mne zavládla spokojnosť duše. Ľudia na ulici sa na mňa usmievali, počula som slová v inej tónine a moje oči zažiarili. Čas sa natoľko spomalil, že za jediný deň som stihla trojnásobok vecí než predtým. Moj rozum sa pozastavoval nad slovami musíš a nesmieš, no nevyvolával vo mne emócie.
Teraz sedím pri tomto článku a premýšľam nad človekom, ktorý stále nepochopil, že nie som otrokom jeho slov, ale že do pasce vlastného emotívneho jedu sa chytil on sám. Premýšľam ako mu ukázať tú krásnu čistú oblohu, ktorá je von a ako stíšiť jeho vnútro, ktoré šíri nákazu všade kam sa pohne. Premýšľam aj nad vami, tými ktorý sa nechávate unášať diktátorskými snami iných a zo strachu sa utiahnete do ulity a dovolíte im, aby si vás pohadzovali.
Zodvihnite hlavu cestou do práce, oslobodte svoje srdce a nájdite harmóniu a pokoj v dušii i mysli. Ste stvorený v prírode a pre prírodu, tak sa usmejte a napíšte mi, co vidíte?
sk.